6. setkání
25. 2. 2012
Ďalších pár sekúnd držal Harry v náručí muža, ktorý bol prekliatím jeho existencie po dobu minimálne sedem rokov. Severus plakal tak, ako nikdy predtým a keď už nemal viac sĺz, nechal, aby ho držali v náručí silné ruky, ovinuté okolo jeho tela. Teraz sa cítil v bezpečí.
Ten moment skončil vo chvíli, keď dnu vrazil riaditeľkin domáci škriatok Tibbs. „Prepáčte Lord Potter-Black a profesor Snape. Riaditeľka vás oboch očakáva vo svojej pracovni a chce vedieť, či už ste skončili?“
Snape uprel na Harryho prosebný pohľad. „Nedokážem čeliť tvárou v tvár človeku, ktorého portrét tam visí. Nechcem ho vidieť, nie teraz.“
Harry prikývol. Zabudol, že Dumbledorov portrét bude v riaditeľkinej pracovni. „Ďakujem Tibbs, mohol by si sa prosím spýtať riaditeľky, či by bolo v poriadku, keby sme sa stretli v Núdzovej miestnosti. Povedz jej, že to vysvetlím neskôr.“
Tibbs sa uklonil a odmiestnil sa.
Harry sa pozrel na Severusa. „Mali by ste ísť a trochu sa osviežiť. Naozaj by som bol rád, keby ste boli na tej schôdzi. Počkám tu na vás.“
Severus prikývol a odišiel cez dvere v zadnej časti pracovne. Harry predpokladal, že tie dvere vedú do jeho osobného bytu.
Tibbs sa zakrátko vrátil. „Riaditeľka povedala, že ona a profesor Flitwick vás budú čakať na siedmom poschodí.“
„Ďakujem. Mohol by si pre mňa niečo urobiť a zariadiť Miestnosť ako nejakú spoločenskú izbu so štyrmi pohodlnými kreslami a čajom? O chvíľu tam budeme.“
„Samozrejme. Vždy je mi potešením slúžiť vám, mladý pane.“
Tibbs znova zmizol a Severus vošiel do miestnosti. Vyzeral ako vždy- na tvári maska ľahostajnosti, akoby sa počas poslednej polhodiny nič nestalo.
„Potter, ak niekomu niekedy povieš...“ začal.
Harry muža umlčal zdvihnutím ruky. „Severus, to, čo sa tu stalo, tu aj ostane. Nikomu o tom nepoviem.“
Severus prikývol, vediac, že Harry svoje slovo dodrží, tak, ako to urobil, keď nahliadol do Mysľomisy s jeho spomienkami..
Dvaja muži v tichosti kráčali na siedme poschodie, kde stála riaditeľka školy spolu s malým profesorom Čarovania. Minerve stačil jediný pohľad na Severusa a vedela, že niečo nie je v poriadku. Rozhodla sa večer si s mladým profesorom prehovoriť.
„Dúfam, že nečakáte príliš dlho?“ zdvorilo povedal Harry.
„Nie, práve sme prišli.“
„Výborne, som si istý, že Tibbs už všetko pripravil.“
Harry otvoril dvere do príjemne vyzerajúcej miestnosti, ktorá vyzerala, ako menšia verzia chrabromilskej klubovne. Boli tam štyri kreslá s malým stolíkom uprostred, ktoré stáli rovno pred krbom. Na jednej strane stolíka bol čajový servis a na druhej strane fľaša Ohnivej whisky, karafa s vínom a niekoľko pohárov. Harry sa usmial- bolo to ako návrat domov.
Nasledujúcich 45 minút strávil Harry rozprávaním trom profesorom všetko o tomto dni a o všetkom, čo mu povedali škriatkovia. Minervu McGonagallovú museli trikrát zastaviť, aby nešla zničiť Dumbledorov portrét. Severus sa uškrnul (a vo vnútri skákal od radosti) a Minerva s Flitwickom sa s výkrikom postavili, keď im povedal o Ginny a Weasleyovcoch. Všetkých ich prekvapil Flitwick, keď sa natiahol po pohári Ohnivej whisky potom, čo im Harry prečítal Riddleov list. Keď skončil, traja profesori vyzerali, že sú pripravení vraždiť, pretože všetci veľmi ochraňovali mladého Lorda stojaceho pred nimi. Aj keď sa o tom Harry nezmienil, Severus im povedal o liste od starého otca a o tom, že Harry mu vrátil všetok Princeov majetok. Minerva k nemu pristúpila a položila Severusovi ruku na rameno. V očiach mala slzy, keď si spomenula, ako tento mladý muž predtým trpel.
„Prečo by robil takéto veci? Nedáva to zmysel,“ povedala Minerva.
„Áno, musím priznať, že tiež som v rozpakoch. Nechápem, prečo by Albus zašiel tak ďaleko. Aj keď to neschvaľujem, nemôžem pochopiť logiku Rokfortského rituálu dedičstva. Mal by zabezpečiť škole ochranu, ale tomu ostatnému nerozumiem. Albus bol vždy na strane svetla, no veci, o ktorých ste nám povedali, hraničia s čiernou mágiou,“ odpovedal Filius.
„Hraničia? Donucovacie kúzla, elixíry lásky, odoslanie nevinného muža do Azkabanu, rozdávanie Potterovského, Blackovského a Princeového zlata, podvody... všetky tieto veci rozhodne nepatria k svetlej mágii,“ povedala Minerva naštvane.
„Albus nebol temný čarodejník,“ povedal Filius.
„Tiež si nemyslím, že bol svetlým čarodejníkom, s najväčšou pravdepodobnosťou bol šedý,“ predložil Harry.
„Prečo zašiel tak ďaleko? Len aby kontroloval Harryho?“ Minerva znela, akoby len sťažka ovládala svoj hnev.
„Aby spravil z Harryho dokonalého, poslušného vojaka.. Nemyslím si, že niekedy videl Harryho ako dieťa. Videl ho ako zbraň, ktorú použil, ako uznal za vhodné,“ odpovedal Severus.
„Ale prečo ma netrénoval? Prečo blokoval moju mágiu? Mám na mysli; nemal by som použiť vsetky svoje kúzla na to, aby som porazil Voldemorta? Prečo ma netrénoval aby som zvládol a rozvíjal svoju mágiu a nie blokoval ju,“ pýtal sa Harry.
„Ale Temného pána si porazil aj tak. Napriek všetkým blokom na tvojej mágii. To by vysvetľovalo všetky testy; Kameň mudrcov, Trojčarodejnícky turnaj- s najväčšou pravdepodobnosťou to boli testy, ktoré odhalili, či si dosť silný na boj aj s blokovanou mágiou,“ navrhol Severus
„Albus veľa riskoval takýmto testovaním Harryho. Prečo ísť cez všetky tie ťažkosti s ochranou hradu, keď v tomto procese riskuje životy detí?“ pýtala sa Minerva.
„Jediné dieťa, ktoré bolo v skutočnom nebezpečenstve, bol Harry. Albus bol ochotný obetovať ho pre vyššie dobro,“ povedal Filius a jeho hlas bol chladný a zúrivý.
„A čo Severus? Dumbledore mu zničil život a odoprel mu to, o čom vždy hovoril, že je najväčšou magickou silou; lásku. Nemôžete povedať, že to bolo pre vyššie dobro,“ povedal naštvane vyzerajúci Harry.
„Albus naozaj nemal rád Slizolinčanov,“ povedal Severus.
“Nie, začal s tým ešte predtým než si bol zaradený. Nepovedal ani tvojej matke, že tvoj starý otec zaplatí školné výdaje a že je ochotný sa o vás oboch postarať,“ dodal Filius.
„Možno len chcel Princeovské zlato a panstvo.“
“Je s tým mnoho práce získať kontrolu nad majetkom ktorý sa za pár rokov môže, ale aj nemusí stať vašim. Musí v tom byť niečo viac.“ Povedal Severus.
„Prečo Albus dúfal, že zničí vzťah tvojho starého otca k tebe?“ pýtala sa Minerva pri pohľade na Severusa.
„Neviem, čo dúfal, že tým dosiahne, ale to čo urobil, ma dostalo k Temnému pánovi. Jediná vec, ktorá ma roky držala späť, bola Lily, ale po našom piatom ročníku...“ Severus si zložil hlavu do dlaní. Minerva mu znova položila ruku na rameno.
Skupinka sedela niekoľko minút v tichosti, keď sa Harry postavil a podal Severusovi šálku čaju, ktorý si ju síce vzal, no nenapil sa. Iba ňou krúžil v rukách.
„Čo spravíš s tou zlatokopkou?“ spýtala sa Minerva, meniac tak tému rozhovoru. Na tvári mala pokojný výraz, ale Harry zaznamenal stisnuté pery. Po rokoch skúseností vedel, že riaditeľka je veľmi nahnevaná. „Hádam sa nechceš stále oženiť?“
„Nie, svadba bude zrušená. Uistil som sa, že nikto sa už viac nedostane k mojim trezorom, alebo domom. Oficiálne som vyhlásil, že s Ginny viac nie som zasnúbený a mám sa s ňou stretnúť hneď, keď tu skončím.“
„Dali ste už svadobné oznámenie do novín?“
„Nie, oznámim to najprv rodine, dnes na večeri a zajtra dám niečo do Proroka.“
„Výborne. Dáte tých zlodejov zatknúť?“
„Nie, to zlato, ktoré vzali, im nechám. Škriatkovia si nemyslia, že do toho škandálu je zapletený Arthur Weasley, alebo ostatní Weasleyovi. A zlé rozhodnutie by mohlo zničiť Arthurovu pozíciu ako Námestníka ministra mágie. Všetko, na čom Arthur s ministrom tvrdo pracovali aby dosiahli, by vyšlo navnivoč. Nemyslím, že Kingsley by prežil, keby sa zistilo, že Arthur je do všetkého zapletený. Takže to chcem udržať v tajnosti, ako len to pôjde..“
„Neviem si predstaviť, že by Arthur s niečím takým súhlasil. Je to bezúhonný muž a najskôr ti bude chcieť to zlato vrátiť späť,“ povedal Severus a ruky si zložil na prsia.
„Ja by som to isté povedala o Molly, ale áno, máš pravdu. Arthur je dobrý človek. Tiež bude chcieť ako Námestník odstúpiť,“ dodala Mienrva.
„Molly pochádza z bohatej rodiny. Muselo to byť pre ňu ťažké, vidieť svoje deti bez toho všetkého, s čím vyrastala ona, hlavne vidieť tak Ginevru. Molly dáva svoje deti dopredu pred všetko ostatné. Na druhú stranu Arthur kladie dôraz na česť a integritu. Bude ťažké presvedčiť ho, aby neodstupoval,“ povedal Filius a nalial si šálku čaju.
„Pokiaľ to urobí, nebude to preto, že som to žiadal. Nechcem, aby odišiel z Ministerstva. Odvádza skvelú prácu nielen v rekonštrukcii čarodejníckeho sveta, ale aj v rozvoji vzťahov s muklovskou vládou. Neprežijeme, ak sa Ministerstvo dostane do rúk ďalšiemu ´Fudgeovi´ alebo ´Umbridgeovej´. Nie je to všetko len kvôli nemu; škandál by zničil šance na slušný život všetkým ostatným Weasleyovcom. A viem, aká bude reakcia verejnosti proti tým, ktorí znesvätili ich drahého Vyvoleného. Keriéry Billa, Charlieho a Percho budú úplne zničené. Dvojčatá prežijú, ale obávam sa následkov. Je lepšie nechať to. Množstvo peňazí, ktoré ukradli, je pomerne malé, skutočný zlodej a hlavný sprisahanec je mŕtvy a s Ginny budem jednať po svojom.“ Moc vyžarujúca z Harryho im teraz pripomenula, že je to naozaj Muž, ktorý porazil Temného pána.
„Si si istý, že im dokážeš čeliť? Je všetok elixír z vášho tela už preč?“ spýtal sa Severus.
„Z väčšej časti áno. Liečiteľka Marchacká povedala, že môžem pociťovať niektoré účinky ešte asi mesiac, ale Potterovské a Blackovské prstene by ma mali ochrániť. Nemám žiadne obavy.“
Filius odložil šálku a obrátil sa k Harrymu. „Rád by som urobil svoju vlastnú kontrolu, aby ste videli, aké kúzla na vás boli použité. Liečiteľka Marchacká urobila lekársku prehliadku, ja dokážem podrobnejšie skontrolovať aj skryté čary.“
Harry prikývol a postavil sa. Filius urobil sériu kúzel a zlaté lúče vychádzajúce z prútika Harryho obklopili. Majster čarovania potom vybral z vrecka pergamen, do ktorého sa vpil zlatý lúč, ktorý opustil Harryho telo.
Filius Flitwick sa pozrel na pergamen a z úst vypustil také nadávky, ktoré si Harry nikdy nepomyslel, že malý profesor pozná. Severusovo obočie zmizlo v jeho vlasoch a Minerva vypustila šokovaný povzdych. Za všetky roky čo ho poznajú, ho nikdy nepočuli povedať jediné zlé slovo, nie to preklínať.
Pozrel sa na Harryho a podal mu pergamen. Filius sa obrátil k riaditeľke a povedal jej: „Okrem všetkého, čo identifikovala liečiteľka Marchacká; bloky na jeho mágii a donucujúce kúzla, tam je niekoľko kúzel na dôveru a odpudzujúce kúzlo, ktoré bolo veľmi slabé, ale svojho času bolo oveľa silnejšie. Viac krát naňho bolo uvalené zabúdacie zaklínadlo a jeho mágia bola odčerpaná najmenej štyri krát. Rokfortský rituál nechal jeho magické jadro zjazvené. Tiež tu je nejaké neznáme kúzlo, ktoré naňho bolo použité ešte keď bol dieťaťom.“
Teraz bola na rade Minerva, aby vypustila z úst kliatbu, keď sa posadila. „Ako to ten človek mohol urobiť!“
„Pergamen tiež ukazuje, že Harry bol za tie roky týraný a bolo s ním zle zaobchádzané. Jeho kosti a svaly sa nie všetky úplne vyvinuli a tiež mu chýba niekoľko muklovských aj magických očkovaní.“
„Filius, mohli by ste z Harryho odstrániť všetky bloky a kúzla?“
„Áno, ale bude to chcieť čas a veľa mágie. Harry, mohli by ste sa sem dnes po večeri vrátiť? V priebehu nasledujúcich dvoch týždňov by sme mohli všetky kúzla a bloky odstrániť. Tiež zariadime, aby vám Poppy poskytla všetky potrebné očkovania.“
„Zajtra mám ďalšie stretnutie so škriatkami ohľadom ďalších vecí týkajúcich sa môjho majetku, ale áno, rád by som tu strávil týždeň, alebo dva. A po dnešnom večeri budem chcieť na chvíľu zmiznúť. Poppy mám veľmi rád, ale chcem ísť späť za liečiteľkou Marchackou, kvôli tomu očkovaniu.“
„Harry, môžeš tu ostať tak dlho, ako budeš chcieť. Tvoje Chrabromilove dedičstvo je súčasťou hradu, tým pádom si jeho súčasťou aj ty a si tu kedykoľvek vítaný. Pripravím pre teba byt vo veži pre hostí, ktorý tu pre teba vždy bude.“
Severus sa obrátil k riaditeľke. „Minerva, a čo Neville?“
„Ak vám to nevadí, rád by som s ním hovoril ja osobne. Bude lepšie, ak si to vypočuje odo mňa- rovnakej ´obete´.“
„Harry, Neville je tiež pozvaný na svadobný večierok a tak by tam dnes večer mal byť. Rozšírim pozvanie naňho aj jeho starú mamu a pripravím pre Nevilla ďalší byt.“
Severus sledoval mladého muža pred sebou. Harry prešiel cez toľko vecí a stále mal v sebe silu vytrvať. Harry nikdy nespadol do temnoty ako on; myslím, že toto je pravá chrabromilská odvaha, pomyslel si Severus. Problémom bolo, že Severus bol slizolinčan a slizolinčania chcú stále pomstu. Chcel vidieť, ako Molly Weasleyová dostane to, čo jej patrí. Vždy na stretnutiach rádu, keď k nemu hovorila, si neodpustila pripomienky o špinavom Smrťožrútovi, ktorý je v nebezpečnej blízkosti jej detí.
“Harry, viem že dnes je svadobný večierok ale... myslím, že dnes večer by si mohol potrebovať ďalšiu podporu.“
Minerva sledovala mladého profesora. Poznala ho od jeho jedenástich rokov a vedela, že v tom je viac ako len ´podporiť Harryho´. A kedy ho Severus začal volať Harry? Bolo to zaujímavé, ale teraz po tom nechcela pátrať.
„No, s ohľadom na to, že svadba je zrušená, mala by to byť len normálna večera.“ Harry sa na chvíľu odmlčal a potom s úsmevom povedal: „Severus, dnes večer môžete prísť. Ale mám dve podmienky.“
Severus len zdvihol obočie.
„Po prvé: umyjete si z vlasov to svinstvo.“
„Nie je to svinstvo, je to ochrana pred teplom a výparmi, keď varím škodlivé elixíry.“
„... a dnes večer variť elixíry nebudete. Po druhé- nemôžete prísť v čiernom.“
Minerva a Filius sa smiali, keď mladý chrabromilčan ukázal svoju slizolinskú stránku.
Severus prikývol.
„Výborne, potom je to v poriadku. Viem, že Minerva je už pozvaná, ale bolo by dobré, keby ste prišli všetci traja.“
„Harry, hoci by som rád videl, ako Ginevra a Molly dostanú, čo im patrí,“ povedal Filius a strelil po Severusovi vševediacim pohľadom, „radšej by som chcel preskúmať nejaké kúzla, ktoré na vás boli umiestnené. Mám pár otázok a potrebujem odpovede na ne ešte predtým, ako sa dnes večer vrátite. Ak s tým nemáte problém, samozrejme, potreboval by som vašu krv; je tu niekoľko vecí, ktoré si potrebujem overiť.
Harry zaváhal; stali sa hrozné veci, keď mi ľudia vzali krv, ale rozumel, prečo je jeho krv teraz potrebná. Prikývol, pretože profesorovi veril. Filius vytiahol malú, striebornú krabičku, o ktorej si Harry myslel, že je to krabička na cigarety, ale vo vnútri boli malé lístky, ktoré vyzerali, ako tenké pergameny. Vytiahol dva lístočky, z ktorých jeden premenil na ihlu a druhý na fľaštičku. Potom fľaštičku naplnil krvou a strčil ju do vrecka. Ihlu premenil späť na lístok, ktorý hodil do krbu.
Tibbs vtrhol do miestnosti. „Veľmi ma to mrzí Riaditeľka, Lord Potter-Black, Profesori, ale Ginevra Weasleyová čaká v krbe a chce hovoriť s Lordom Potterom-Blackom. Povedala, že je to dôležité.“
„To dievča ma privádza do šialenstva. Nikdy predtým som si to nevšimol, ale ona ma stále naháňa a chce vedieť o každom mojom kroku. Predtým mi to prišlo milé, že sa o mňa starala ale teraz je to prekliato otravné.“
„To bolo tým elixírom a donucujúcimi kúzlami, Harry. Teraz je elixír z vášho systému preč a kúzla sú blokované. Mali by ste byť poriadku; ona je len paranoidná, že sa dozviete o jej zločinoch.“
„Harry, si si istý, že sa s ňou dnes dokážeš rozprávať? Tvoja mágia vrie, potrebuješ sa upokojiť, inak môžeš spraviť niečo, čo budeš neskôr ľutovať.“
„Keď som stál tvárou v tvár vrahovi mojich rodičov, bol som veľmi pokojný a svoju mágiu som mal úplne pod kontrolou. Nemám v pláne porušiť zákon a zabiť ju, či ublížiť jej, ale bude jej to zrátané.“ Traja profesori boli síce znepokojení, no verili mu.
„Tibbs, keď ešte raz príde Hop-šup sieťou, povedz jej, že práve odchádzam a som na ceste domov.“
Tibbs sa uklonil a odišiel.
Harry vstal. „Naozaj už musím ísť a vybaviť to s ňou. Chcem skončiť ešte pred večerou.“
„Samozrejme Harry, budeme tam a podporíme ťa. Vrátiš sa s nami?“
„Áno, nechám Kreachera priniesť moje veci ešte predtým, než večer odídem do Brlohu.“
„Výborne, poprosím Ogdena- hlavu domácich škriatkov- aby pripravil byty pre teba aj Nevilla.“
„Ďakujem Minerva, Profesori. Neviem, čo by som robil bez vašej pomoci.“
„Harry, som veľmi rada, že nám dôveruješ natoľko, že si k nám prišiel po pomoc. Vieš, že tu pre teba stále budeme,“ s úsmevom povedala Minerva.
„Harry, zachránili ste svet. Je to len spravodlivé, že teraz zachránime my vás,“ povedal Flitwick a uklonil sa Harrymu. „Uvidíme sa večer. Idem do Bystrohlavovej knižnice, potrebujem urobiť výskum.“
Harry sa zasmial, pretože keď videl odchádzať malého profesora, spomenul si na Hermionu. „Vždy som sa čudoval, ako je možné, že Hermiona nebola v Bystrohlave.“
Minerva sa tiež zasmiala. „Nikdy som sa nepýtala, prečo sú ľudia zaradení do mojej fakulty. Ja som len rada, že tam sú.“
Harry a Severus v tichosti kráčali dole vstupnou halou. Keď sa blížili k dverám, Severus prehovoril: „Harry, hovoril ste, že škriatkovia podozrievali len troch Weasleyovcov?“
„Áno. Ginny, Rona a pani Weasleyovú.“
„Slečnu Grangerovú nie?“
„Nie, Hermionu nie.“
„Kedy spolu začali slečna Grangerová a pán Weasley chodiť?“
„Niekedy v šiestom ročníku...“ Harry sa zastavil a pozrel na Severusa. „Využil Hermionu; tiež na ňu použil elixír.“
„Večer to skontrolujem a urobím protilátku na elixír lásky. Tiež sa spýtam Filiusa, aké kúzlo by som mohol použiť na blokovanie donucujúcich kúzel.“
„Ďakujem Severus, naozaj si to vážim.“ Obaja pokračovali v ceste k hlavnej bráne v tichosti.
Ako tak Severus kráčal, všetko na čo mohol myslieť bolo to, ako sa jeho život za posledné dve hodiny zmenil. Otočil sa a pozrel na Harryho, náhle si spomenul, ako sa cítil v jeho náručí. Cítil, ako mu červeň stúpa do tváre.
Harry zbadal rumenec na tvári Majstra elixírov a predstieral, že si to nevšimol. Nevedel, čo ho spôsobilo, ale dúfal, že to bolo niečo súvisiace s ním.
K bráne dorazili skôr, ako by sa im obom páčilo. Harry sa zastavil. „Ďakujem, že ste ma vyprevadili.“
Severus len prikývol. Zdvihol pohľad a pozeral sa na krásneho muža stojaceho pred ním. „Ďakujem za všetko Harry, zvlášť za majetok môjho starého otca. Veľmi pekne ďakujem.“
Harry sa zasekol. Nikdy neočakával, že mu Severus poďakuje. Aspoň nie bez sarkazmu a pohŕdania. Neistý, ako zareagovať natiahol ruku, ktorú Severus chytil a potriasol ňou.
„Dnes ste vítaný.“
Držali si ruky dlhšie, ako bolo potrebné. Potom Harry bez jediného slova zmizol
Severus ešte chvíľu stál a pozeral sa na prázdne miesto, než sa otočil na podpätku a vrátil sa do zámku.